Kamera nám umožňuje nazerať do života páru plamienok driemavých. Plamienka je medzi ľuďmi považovaná za našu najkrajšiu sovu a to vďaka svojmu belavému sfarbeniu a krásnej tvárovej maske v tvare srdca. Podobne ako kuviky plačlivé aj oni sú označované za synatrópny druh, žijúci v blízkosti človeka a v jeho sídlach, ako sú staré humná  maštale, poľnohospodárske družstvá, kostolné veže,  povaly starých domov a podobne. Na rozdiel od kuvikov plačlivých sú to ale prísne nočné sovy. Plamienku môžeme zbadať častokrát len ako belostný tieň mihnúci sa tmou vo svetle reflektorov auta alebo pouličnej lampy. Cez deň plamienky sedia driemajúc vo svojich úkrytoch. V strednej Európe si už dávno zvykli na prítomnosť ľudí, pričom veľmi radi hniezdia v stodolách pod trámami, v hospodárskych budovách na povalách a kostolných vežiach. Plamienky lovia myši a vrabce v okolí hospodárskych budov, v poliach, okolo ciest, kde ich veľký počet končí práve pod kolesami áut. Rovnako ako kuviky plačlivé aj  plamienky prežívajú v  Turci v súčasnosti len na základe reštitučných projektov. Podobne ako u kuvikov aj plamienky sa častokrát stávajú korisťou kún a to  prevažne v čase hniezdenia. V priaznivých tzv. myších rokoch dokážu hniezdiť aj dvakrát do roka a mať pritom mnohopočetné znášky.