Veverička a žlna sivá
Veverička stromová (Sciurus vulgaris) sa pokúša dostať k orieškom na vtáčom kŕmitku. Bráni jej v tom však žlna sivá (Picus canus). Veverička je však veľmi rýchla a vynaliezavá a nakoniec si svoj oriešok uchmatne. Tento živý prenos ste mali možnosť sledovať v roku 2019 a bol realizovaný v spolupráci so Správou NP Veľká Fatra, SWE a profi-net s.r.o. Ľudia veveričku nazývajú aj „ opičky“ našich lesov. Veveričky sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené vďaka svojmu milému vzhľadu a neposednému správaniu. Na Slovensku veverica stromová vytvára niekoľko farebných foriem, stále je to však ten istý druh. Platí pravidlo, že južnejšie nachádzame prevažne hrdzavú formu a to hlavne v listnatých lesoch a na severe územia tmavú až čiernu formu predovšetkým v ihličnatých lesoch. Všetky farebné formy majú biele bruško. Niektoré páry môžu byť tvorené z dvoch farebných foriem a ich mláďatá môžu mať rôzne odtiene od hrdzavej cez hnedo-hrdzavú až po tmavú. V jednom vrhu môžu byť aj rozdielne farebné mláďatá. V zimnej srsti majú veveričky na konci ušníc nápadnú štetôčku z predĺžených chlpov. V lete ju strácajú. Veverice sú morfologicky aj etologicky prispôsobené životu v korunách stromov. Veverička vie veľmi obratne šplhať. Po kmeňoch sa pohybujú špirálovito pričom s istotou dokážu skákať aj na niekoľko metrové vzdialenosti medzi konármi. Chvost pri skokoch používajú ako kormidlo aj ako padák. Hniezdia si robia z lístia a vetvičiek v korunách vysokých stromov prípadne v stromových dutinách. Tam prespávajú, odchovávajú mláďatá a skrývajú sa pred nepriaznivým počasím. Využívajú aj staré vtáčie hniezda väčších rozmerov.
Aktívne môžu byť celý deň, ale najčulejšie sú v skorých ranných hodinách a dopoludnia. Veveričky sa dožívajú 5 – 6 rokov, ale v prírode sa prvého roku života dožíva len 20 – 25 % mláďat a priateho roku len 0,5 – 1 %. Ich hlavným predátor je kuna, ktorá ich dokáže chytiť napriek ich výbornej obratnosti.